hlavná stránka verzia pre tlac kontakty vyhľadávanie mapa stránok
    História
  Medzinárodná spolupráca
  Vývoj dispečer. riadenia
  Výroba a spotreba
 
  Vývoj dispečerského riadenia elektrizačnej sústavy Slovenska
 
  •  
V počiatkoch elektrifikácie boli elektrárenské zariadenia budované a prevádzkované v jednotlivých lokalitách vzájomne medzi sebou neprepojené. Takéto malé izolovane pracujúce elektrické siete postupom času požiadavky kvality a spoľahlivosti dodávky elektrickej energie odberateľom nesplňovali. Z týchto dôvodov prevádzkovatelia malých izolovaných sietí hľadali a využívali všetky možnosti prepojenia so susednými oblasťami. Tým sa ale zvyšovali nároky na riadenie prevádzky rozšírujúcich sa sietí a spolupracujúcich elektrární. V počiatkoch takúto prevádzku sieti zabezpečovali a riadili v rozsahu podľa dohodnutých pravidiel pracovníci elektrární a rozvodní. Po vytvorení Slovenských elektrární sa rozvíjalo prepojovanie sietí a výrobní nielen vedeniami vn ale aj vedeniami 110 kV. Nárast spotreby elektrickej energie predstihol rast zdrojov a ukázala sa potreba riešiť túto situáciu administratívnymi opatreniami (odberové diagramy, dohodnutné objemy energie), ako aj prostriedkami operatívneho riadenia elektrizačnej sústavy. Preto bola v polovici roka 1946 v Energetických závodoch Slovenska Bratislava zriadená pohotovostná služba zabezpečujúca zber informácií o prevádzke elektrizačnej sústavy. Komplikovaná situácia v zabezpečovaní zásobovania elektrickou energiou, a to najmä v zime 1947-1948 viedla k tomu, že sa už vykonávali pohotovostné služby v dvoch smenách a od jarných mesiacov r. 1948 v nepretržitej trojsmennej službe. V pomerne krátkom čase prešla táto služba na riaditeľstvo SE, čím sa na Slovensku položili základy dispečerského riadenia.
 
  •  
Po rozhodnutí o následnej reorganizácii slovenskej energetiky bolo v polovici r. 1948 prijaté rozhodnutie o vytvorení národného podniku Slovenské elektrárenské výrobne v Žiline (účinnosť od 1.1.1949), ktoré dostali za úlohu výrobu elektrickej energie a jej rozvod sieťami 110 kV. Do činnosti tohto podniku bolo začlenené aj zabezpečovanie dispečerského riadenia prevádzky na celom území Slovenska. Na základe tohoto bolo rozhodnuté o dočasnom poverení zriadiť a zabezpečovať dispečerské riadenie oblastným riaditeľstvom SE v Žiline už v priebehu r. 1948. K realizácii tohoto zámeru prišlo v prvej polovici mesiaca októbra r. 1948, keď bola prevzatá v Bratislave na podnikovom riaditeľstve SE nazhromaždená potrebná dokumentácia a začala sa pravidelná trojsmenná prevádzka dnešného Slovenského energetického dispečingu v Žiline.
 
  •  
Po r. 1949 bola súčasťou náplne SED aj služba ochrán a spojovej a riadiacej techniky s pôsobnosťou a v rozsahu náplne Slovenských elektrárenských výrobní, ale aj s poslaním koordinovať túto problematiku v podnikoch. V tomto období Slovensko paralelne pracovalo s Moravou (Ostravsko) a bolo súčasťou moravsko-slovenského systému, v ktorom majoritu zabezpečoval podstatne silnejší moravský systém. Energetické prepojenie medzi Moravou a Čechami sa realizovalo až v r. 1953, a to jediným vedením 110 kV, čím vznikla ES celej ČSR. Prepojenie deficitnej ES moravsko-slovenskej časti pri prebytkoch výkonu v Čechách pomohlo, ale problém neriešilo. Treba však konštatovať, že už v roku 1950 vznikol pri Čs. energetických závodoch Praha štátny dispečing ČSR, ktorý do prepojenia Čiech s Moravou pracoval len ako administratívne a štatistické pracovisko. Po r. 1953 štátny dispečing postupne vstúpil do procesu ako celoštátny riadiaci a koordinačný orgán ES ČSR a vytvorilo sa postupne komplexné dispečerské trojstupňové riadenie - štátny, oblastné a krajské dispečingy.
 
  •  
Krajské podniky sa zaoberali riadením rozvodu vn a reguláciou dodávky elektrickej energie. Riadenie spotreby energie sa ale zabezpečovalo cez postupne sa zdokonaľujúcu formu denných odberových diagramov, uzatváraných mesačne. Súčasne sa zavádzalo do života aj postupné zdokonaľovanie formy regulácie odberov. V operatíve zabezpečovali reguláciu spotreby (a aj v súčasnosti zabezpečujú) podľa potrieb ES krajské dispečingy, ktoré vznikli pri slovenských podnikoch takto. V r. 1957 vznikol podnikový dispečing VET, zabezpečujúci nasadzovanie vodných elektrární na Váhu v ich hydraulických väzbách.
 
  •  
Po vzniku SEV sa SED postupne skvalitňoval a kádrovo posilňoval (na začiatku boli len dvaja pracovníci s vysokoškolským vzdelaním, a to vedúci dispečingu a ochranár). V r. 1954 vzniklo odd. pre prípravu prevádzky, ktoré riešilo najprv dennú a postupne aj dlhodobú režimovú prípravu chodu ES. Vytvorili sa aj oddelenia operatívnej a riadiacej techniky a ochrán. K závažnej zmene v činnosti SED a jeho náplni prišlo po zrušení centrálnych orgánov Slovenskej energetiky v r. 1958, lebo prakticky jediným spoločným orgánom slovenského elektrárenstva na poli riadenia prevádzky ES ostal SED, posilnený o odbytovú činnosť elektrickej energie, zásobovanie elektrární palivami a podstatne sa rozšírila činnosť aj na úseku riadiacej techniky.
 
  •  
V období druhej polovice 50. rokov a prvej polovice 60. rokov sa celoštátne uplatňovalo pre nasadzovanie výkonov tepelných elektrární ako kritérium priemerná ročná cena vyrobenej energie alebo priemerná ročná merná spotreba tepla na výrobu elektrickej energie.Často sa však aj tieto kritériá narušovali, a to vzhľadom na bilanciu a následnú preferenciu či nedostatok jednotlivých druhov palív. V druhej polovici 60. rokov sa ako celoštátne kritérium pre nasadzovanie tepelných zdrojov postupne zaviedla metóda pomerných prírastkov spotreby tepelnej energie v palive na vyrobenú jednotku elektrickej energie. Aj na zavádzaní tejto metodiky sa spolu s elektrárňami ako tvorcami spotrebných charakteristík podieľal SED, a to aj v oblasti tvorby a používania ich variantov. Metodika sa postupne zdokonaľovala (hoci ju sporadicky narúšala bilancia palív), ale bez uvažovania vplyvu strát v prenosoch a prenosov reaktívnych výkonov. V 80. rokoch sa postupne prešlo na riadenie výkonov elektrární podľa pomerných prírastkov nákladov na jednotku výroby. V celom tomto období sa zvyšovala účasť SED na celoštátnej režimovej príprave chodu ES ČSSR, a to tak vo sfére zdrojov, ako aj vo sfére rozvodu.
 
  •  
Obdobie od druhej polovice 50. rokov bolo na úseku režimovej prípravy prevádzky, popri prehlbovaní jej metodiky, charakterizované aj postupne narastajúcim využívaním dostupnej výpočtovej techniky. Prvým krokom v tomto smere bolo využitie jednosmerného univerzálneho sieťového modelu Fakulty energetiky SVŠT v Bratislave, neskôr aj modelu SSE v Žiline. Po ére jednosmerných sieťových modelov sa intenzívne využívali striedavé sieťové modely , najprv v EGÚ Brno, potom na štátnom dispečingu ČSSR v Prahe a konečne aj vlastný striedavý model SED až do r. 1965. Nasledovalo obdobie využívania počítačov, najprv na ŠD v Prahe, a potom na výpočtovom stredisku v Žiline. Najmä počítač SSE tým, že bol v mieste bezprostredne prístupnom pre SED, ako aj vďaka pochopeniu SSE, znamenal veľmi vysoký nárast analýzy veľkého množstva režimových stavov, a tým podstatné skvalitnenie prípravy prevádzky ES, ktorej komplikovanosť sústavne rástla. Na počítači SSE sa vykonávalo ročne priemerne asi 500-600 výpočtov režimov chodu siete. Takto získané režimové podklady umožňovali v operatíve skvalitniť prenosovú zabezpečenosť odberateľov na úrovni 110 kV rozvodu, zabezpečiť vysokú kvalitu napätia v rozvode vvn a minimalizovať prenosové straty. V rade prípadov sa vyriešili aj zložité pomery v namáhaní zariadení skratovými prúdmi. V operatívnom riadení SED bolo významným prínosom vybudovanie novej dispečerskej sály v r. 1964, v rámci ktorej bola vybudovaná aj rozsiahla sieť diaľkového merania, vrátane telekomunikačných spojov a ich postupnej automatizácie. Do prevádzky uviedli meraciu ústredňu, ktorú využívali až takmer do konca 70. rokov, keď ju postupne nahradil inštalovaný počítač RPP 16, ktorý uviedli do užívateľskej prevádzky v r. 1979.
 
  •  
Pri uvádzaní nových zariadení ES do prevádzky, na ktorých sa podieľali špičkoví pracovníci dodávateľov a výskumných ústavov, sa vykonávali rozsiahle skúšky a merania slúžiace ako podklady nielen pre prevádzku ES, ale aj pre výskum a konštrukciu prístrojov a zariadení dodávateľských a projektových organizácií. Cenným prínosom pre odborný rast takmer celého kolektívu pracovníkov SED a pre skvalitňovanie riadenia chodu ES bola priama účasť pracovníkov SED na príprave a realizácii skúšok. Po znovuustanovení slovenských orgánov energetiky - vznik SEP - bola v r. 1969 zo SED vyčlenená činnosť vo sfére riadiacej techniky a odbytu. Na SED ďalej pokračovalo skvalitňovanie riadenia chodu ES, najmä po vytvorení uzavretej siete 400 kV, čo umožnilo prechod na prevádzku uzlových sústav 110 kV napájaných cez transformáciu 400/110, 400/220 a 220/110 kV a prepojenie ostalo len na napäťových úrovniach 220 a 400 kV. Naznačený režim umožnil ďalej zjednodušiť riadenie napätia v rozvode 110 kV a znížiť aj dopad poruchových stavov rozvodu 110 kV a skrátenie času ich likvidácie. Charakteristika rozvoja dispečerského riadenia ES by nebola úplná, keby sme neuviedli aj zmeny v riadení na ďalších dispečerských stupňoch. Z rastu zariadení ES, ale aj organizačných vzťahov, vyplynula potreba postupného preberania riadenia sústavy zariadení 110 kV z úrovne SED do riadenia KD, čo je pokračovaním trendu začatého už od polovice 70. rokov. Tento proces je kontinuálny aj preto, že najmä rad výrobných zdrojov pracuje do rozvodu 110 kV a musí, hoci na pozmenenej úrovni ďalej pokračovať režimová, ale aj operatívna súčinnosť medzi SED a KD. Túto spoluprácu si v niektorých prípadoch vynucuje napr. aj účasť rozvodu 110 kV na zabezpečovaní vlastnej spotreby významných zdrojov.
 
  •  
Samozrejmosťou je aj postupný vznik rajónnych dispečingov, ktorých doménou je rozvod vn. Pre úplnosť treba uviesť, že v rozvodných energetických podnikoch do roku 1998 sú rajónne dispečingy so sídlom v mestách:
  • ZSE - Nitra, Trnava, Bratislava, Trenčín
  • SSE - Žilina, Banská Bystrica, Liptovský Mikuláš, Rimavská Sobota , Žiar nad Hronom
  • VSE - Spišská Nová Ves, Košice, Michalovce, Prešov,
čím sa uzatvára hierarchia trojstupňového dispečerského riadenia ES Slovenska.

 
  •  
Celý proces tvorby a realizácie riadenia chodu ES ako celku sa dostáva, najmä v poslednom období, na vyššiu úroveň tým, že prudko rastie kvalifikačná úroveň pracovníkov, ktorí sa podieľajú na procese, ale dostávajú sa im aj lepšie možnosti, ktoré im poskytuje využívanie novej techniky.
 
  •  
K 1.4.1994 ukončil svoju činnosť Český a Slovenský energetický dispečing v Prahe. Slovenský energetický dispečing v Žiline prebral funkciu štátneho energetického dispečingu Slovenskej republiky, čím došlo k najvýznamnejšej zmene v dispečerskom riadení ES SR.