Energetika patrí medzi najdiskutovanejšie oblasti modernej spoločnosti. Ako spoločnosť sme neustále závislí od energie – či už ide o svietenie, kúrenie, dopravu, zdravotníctvo, poľnohospodárstvo alebo priemysel. Kľúčovým prvkom, ktorý ovplyvňuje, ako efektívne a udržateľne tieto potreby uspokojujeme, je energetický mix.
Energetický mix označuje súhrn všetkých zdrojov, z ktorých sa v konkrétnych štátoch alebo regiónoch vyrába elektrina, a v akom pomere sa pri tom využívajú tzv. primárne a sekundárne zdroje. V každej krajine sa môže líšiť v závislosti od dostupnosti prírodných zdrojov, ekonomickej a politickej situácie, technologickej úrovne a environmentálnych cieľov.
Za primárne zdroje sa považujú tie, ktoré sú k dispozícii v prírodnej forme. Delia sa na neobnoviteľné a obnoviteľné.
Neobnoviteľné zdroje:
- fosílne palivá (ropa, uhlie, zemný plyn)
- jadrové palivo
Obnoviteľné zdroje:
- slnečná, vodná a veterná energia
- geotermálna energia
Pod sekundárne zdroje spadajú tie, ktoré vznikajú ľudskou činnosťou. K nim patria komunálny odpad, použité oleje, skládkové plyny a odpadové teplo.
Každý zdroj má svoje silné a slabé stránky, preto je nevyhnutné kombinovať ich tak, aby boli splnené energetické potreby krajiny pri minimalizovaní dopadu na životné prostredie. Krajiny sa tiež musia vyrovnať s problémami, ako je ich dostupnosť, náklady na nové technológie, potreba modernizácie infraštruktúry a stabilita dodávok energie.
Energetický mix je kľúčovým faktorom pre udržateľný rozvoj. Ovplyvňuje nielen ekonomickú stabilitu krajín, ale aj globálne environmentálne problémy, ako je klimatická zmena. Okrem toho sa stáva aj otázkou národnej bezpečnosti. Závislosť od dovozu fosílnych palív môže viesť k politickým a ekonomickým problémom.
Ako na tom bolo Slovensko v roku 2023
V roku 2023 sa na Slovensku vyrobilo 29 961 GWh elektriny. Oproti roku 2022 išlo o nárast o 3 045 GWh. Príčinou vyššej výroby bolo uvedenie do prevádzky tretieho bloku jadrovej elektrárne Mochovce s inštalovaným výkonom 471 MW. Spotreba elektriny bola vo veľkosti 26 539 GWh. V porovnaní s rokom 2022 išlo o pokles 1 788 GWh, na čo mal významný vplyv útlm výroby hliníka. Minulý rok sa Slovensko po 16 rokoch opäť stalo vývozcom elektrickej energie. Z elektrizačnej sústavy Slovenska sa vyviezlo 3 422 GWh, čo predstavuje podiel 11,4 % z vyrobenej elektriny na Slovensku v roku 2023. Vývoz elektriny súvisel hlavne so sprevádzkovaním tretieho bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach.
Najväčší podiel na výrobe elektriny Slovenska v roku 2023 mali jadrové elektrárne (61,2 %). Výroba elektriny z jadrových elektrární sa medziročne zvýšila o 15,2 %. Medziročný pokles vo výrobe elektriny z fosílnych palív bol výrazný pri čiernom uhlí (medziročný index 61,6 %), hnedom uhlí (87,7 %) a ťažkom vykurovacom oleji (79,1 %). Na druhej strane sa medziročne zvýšila výroba elektriny zo zemného plynu (105,6 %) a hutného plynu (104,4 %). Vo výrobe elektriny z fosílnych palív (okrem jadra) mal v roku 2023 najväčší podiel zemný plyn (52,2 %). Na celkovej výrobe elektriny Slovenska mala výroba zo zemného plynu podiel 7,7 %. V roku 2022 to bolo 8,1 % a v roku 2021 až 15,0 %.
Aj v Európskej únii bola na prvom mieste jadrová energia
Vyše dve tretiny elektriny sa minulý rok v krajinách Európskej únie vyrobili „čistým“ spôsobom. Hlavným zdrojom zostalo jadro. Pripadlo naň 23 % produkcie a jeho podiel sa medziročne mierne zvýšil.
Podľa dát Ember Electricity Data Explorer a Our World In Data (OWID) druhý najväčší podiel na výrobe elektriny v Únii mal plyn (16,7 %) nasledovaný veternými elektrárňami (17,5 %). Pri uhlí to bolo 12,5 %, hydroelektrárňach 11,7 %, solárnej energii 9,1 % a bioenergii 5,6 %. Zvyšok tvorili ostatné fosílne palivá (3,6 %) a ostatné obnoviteľné zdroje (0,25%).
Rekordný prvý polrok 2024
V prvej polovici tohto roku zaznamenala Európa rekord vo výrobe čistej elektriny. Najnovšie údaje z platformy Eurelectric Electricity Data Platform, ELDA, ukazujú, že 74 % elektriny vyrobenej v EÚ v prvej polovici roku 2024 pochádzalo z obnoviteľných a nízkouhlíkových zdrojov energie. Ide o významný nárast v porovnaní so 68 % podielom v roku 2023. Polovicu čistej energie vyprodukovali vodné, veterné a fotovoltické elektrárne, zvyšných 24 % atómové elektrárne.
Podiel fosílnych zdrojov dosiahol historicky najnižšie hodnoty. Elektrina z uhlia, zemného plynu a ostatných fosílnych zdrojov tvorila 26 %.
Celosvetovo vedie uhlie
Väčšina globálnej elektriny sa stále vyrába z fosílnych palív, ktoré sú najväčším zdrojom emisií oxidu uhličitého (CO2). Zvyšok pochádza z nízkouhlíkových zdrojov, pričom obnoviteľné zdroje tvoria väčšiu časť ako jadrová energia. Fosílne palivá (uhlie, plyn, ropa) tvoria 60,6 %, obnoviteľné zdroje 30,2 % a jadro 9,1 % podiel na výrobe elektriny.
https://ourworldindata.org/grapher/electricity-fossil-renewables-nuclear-line
Z fosílnych palív je dominantným zdrojom energie uhlie (35,5 %), za ním nasleduje plyn (22,5 %). Z nízkouhlíkových zdrojov majú najväčší podiel vodná (14,3 %) a jadrová energia (9,1 %), hoci veterné (7,8 %) a solárne zdroje (5,5 %) rýchlo rastú.
https://ourworldindata.org/grapher/share-elec-by-source
Niektoré európske krajiny získavajú viac ako 90 % svojej elektriny z nízkouhlíkových zdrojov. Podľa údajov OWID tento podiel vo Švédsku dosahuje 98 %, v Nórsku 99 % a vo Fínsku 94 %. Z krajín Vyšehradskej štvorky je na tom najlepšie Slovenská republika (85 %), ďalej Maďarsko (70 %), Česká republika (55 %) a na poslednom mieste je Poľsko s 21 %.
Pri nízkouhlíkových zdrojoch si celosvetové prvenstvo v podiele jadra na výrobe elektriny drží Francúzsko (65 %) nasledované Slovenskom (61 %).