Posun ručičiek na hodinkách o hodinu dopredu alebo dozadu sa v minulosti zaviedol s cieľom usporiť elektrickú energiu vynaloženú na osvetlenie a vykurovanie pracovísk. Pri súčasnom štýle života je však jeho efektívne využívanie stále viac diskutované.
Zavedenie striedania času vychádzalo z myšlienky, že množstvo spotrebovanej energie v domácnostiach závisí od západu slnka a od času, kedy ľudia idú spať. Keďže ľudia chodievajú zvyčajne spať v tú istú hodinu, regulovaným posunutím západu slnka o hodinu neskôr by sa mala spotreba elektriny znížiť.
Po prvý raz sa striedal zimný a letný čas cez I. svetovú vojnu, keď bolo potrebné šetriť energetickými zdrojmi. Po ukončení vojny sa od striedania času upustilo a opäť sa k nemu pristúpilo počas II. svetovej vojny. Na území Československa sa zmena času natrvalo ustálila v roku 1979.
Keď v rokoch 1974 až 1975 USA prešli na predĺžený letný čas pod vplyvom krízy s energiou v roku 1973, výskumy United States Department of Transportation (USDT) potvrdili, že vplyvom letného času sa v marci a apríli ušetrilo desaťtisíc barelov ropy za jeden deň. Vďaka dlhšiemu slnečnému svitu sa zároveň predišlo približne dvom tisícom dopravných nehôd. Štúdia USDT z roku 1975 ďalej ukázala, že použitie letného času by teoreticky znížilo v krajine spotrebu elektrickej energie o 1 % za obdobie od marca do apríla.
Ako je to dnes?
Po zmene životného štýlu ľudí, zavedení flexibilného pracovného času a v podmienkach voľného trhu s elektrinou opätovne vyvstala otázka, či striedanie času ozaj prináša úsporu energie. Merania ukázali, že prechodom na letný čas v rámci prenosovej sústavy skutočne dochádza k zníženiu večerného zaťaženia a tým aj k nižšej spotrebe elektrickej energie. Z hľadiska celkovej ročnej spotreby je však ušetrené množstvo elektriny nepatrné. Zmena času zároveň prináša zvýšenie ranného zaťaženia. Z pohľadu spotreby elektrickej energie tak možno skonštatovať, že zavedenie letného času iba umožňuje spotrebiteľom lepšie využiť prirodzené denné svetlo, ale neprináša podstatnú úsporu energie, a to aj z dôvodu využívania energeticky nenáročných zdrojov svetla. A práve úspora energie bola hlavnou myšlienkou zavedenia striedania času. Na to, aby sme poznali presný vplyv striedania času na spotrebu energie, potrebujeme údaje zohľadňujúce obdobie so systémom striedania času a potom bez neho. A tieto dáta zatiaľ nemáme. Preto spotrebu energie môžeme len odhadovať.
Prechod na letný a zimný čas so sebou však prináša aj negatíva. Medzi ne patrí narúšanie prirodzeného biorytmu človeka, praktické problémy pri striedaní sa v nočnej prevádzke, výprave vlakov či užívaní liekov. Preto sa čoraz viac ozývajú hlasy žiadajúce upustiť od zmeny času.
Striedať čas alebo nie?
Túto otázku položil v roku 2018 v online ankete Európsky parlament obyvateľom Európskej únie. Odpoveď bola jednoznačná – až 4,6 mil. ľudí sa vyjadrilo proti prechodu z letného času na zimný a naopak. Problém však nastal pri vzniku dohody, ktorý čas sa natrvalo ponechá. Kým vlády sa prikláňali k zimnému času, obyvatelia preferovali ponechať letný čas. To by v lete prinieslo dlhšie večery, no v zime by naopak slnko vychádzalo až okolo ôsmej hodiny. Pri trvalom zavedení zimného času by dlhé letné večery skončili a naopak, začali by dlhé letné rána, keď by slnko vychádzalo už po 3. hodine ráno.
Vzhľadom na príchod pandémie Covid 19 napokon k finálnej dohode krajín nedošlo. Problematika zavedenia jedného času sa odložila na neskôr, opätovne sa ňou budú krajiny zaoberať najskôr v roku 2027. A dovtedy zostáva všetko po starom…