1. Úvodná stránka
  2. Blog
  3. Od investičného zámeru po kolaudáciu: Krok za krokom k novému elektrickému vedeniu

Od investičného zámeru po kolaudáciu: Krok za krokom k novému elektrickému vedeniu

Zdieľať

Kým sa skolauduje stavba nového elektrického vedenia často prejde aj šesť až sedem rokov. Pri rekonštrukciách, kde sa nevyžaduje kolaudačné rozhodnutie, sa tento časový rozsah skracuje na približne dva, dva a pol roka. Prečo to trvá tak dlho, a čo tomu predchádza? Pozrieme sa na to bližšie s našou sekciou investícií prenosu a súvisiacich činností (PaSC). Jej názov síce znie zložito, ale v podstate má na starosti okrem iného aj zabezpečovanie prípravných činností pre výstavbu nových vedení či rekonštrukciu existujúcich.

Na každú činnosť zvlášť vyberú zhotoviteľov spolu so sekciou obstarávania a nákupu. Jedným z prvých krokov je predloženie investičného zámeru do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, známeho pod skratkou EIA. Na vedenia presahujúce 15 km je potrebná veľká EIA, od 5 do 15 km postačuje zisťovacie konanie a do 5 km proces posudzovania odpadá úplne. Príkladom, kedy nie je potrebný, je aktuálny investičný projekt z plánu obnovy – zaslučkovanie 400 kV vedenia V424 do novej výkonnejšej elektrickej stanice Senica. To znamená, že sa z nej postavia dve samostatné takmer 5 km dlhé prípojné 400 kV vedenia a demontujú sa pôvodné, už nepotrebné 220 kV.

Celý proces EIA niekedy prebieha jeden a štvrť roka. Jeho výsledkom je záverečné stanovisko, ktoré vydáva Ministerstvo životného prostredia SR. Stáva sa, že v ňom Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu (SEPS) zaviaže k zabezpečeniu monitoringu životného prostredia a environmentálneho dozoru stavby, a to aspoň rok pred výstavbou, počas nej a minimálne rok po nej. Ak stavba prechádza národnými parkmi, či chránenými oblasťami, tak sa monitoring po výstavbe môže predĺžiť na tri roky. A na jej vypracovanie si sekcia investícií PaSC obstaráva zhotoviteľa tejto činnosti. Bez dokumentácie monitoringu životného prostredia nie je možné vydať územné rozhodnutie a bez dokumentácie environmentálneho dozoru stavebné povolenie.

Revitalizačné opatrenia

Ako je to v prípade poškodenia biotopov? Ak sa v procese EIA identifikuje, že počas realizácie stavby dôjde k poškodeniu existujúcich biotopov v trase pripravovaného vedenia, MŽP vo vydanom záverečnom stanovisku stanoví podmienku na zabezpečenie revitalizačných opatrení. Tie bývajú súčasťou zmluvy, ktorú SEPS podpíše so samotným zhotoviteľom stavby. Takže pred vydaním stavebného povolenia musí príslušný odbor starostlivosti o životné prostredie vydať rozhodnutie o súhlase na zásah do biotopu. Podkladom pre také rozhodnutie je projekt revitalizačných opatrení. Ich hlavným garantom je Štátna ochrana prírody (ŠOP). Stanovujú sa obvykle v rozsahu približne 10 % spoločenskej hodnoty poškodených biotopov, a mnohokrát sa realizujú v úplne iných oblastiach, akými prechádza predmetná stavba.

Po tom, ako ministerstvo životného prostredia vydá záverečné stanovisko, SEPS pristúpi k výberom zhotoviteľov projektových činností a inžinierskych činností. Projektant spracuje dokumentáciu pre územné rozhodnutie, stavebné povolenie, pre výber zhotoviteľa stavby a zabezpečí vykonávanie autorského dozoru pri realizácii stavby.

Zhotoviteľ inžinierskych činností vybavuje územné rozhodnutie, stavebné povolenie, zabezpečuje vypracovanie geometrických plánov, znaleckých a odborných posudkov, uzatvorenie potrebných zmluvných vzťahov s vlastníkmi pozemkov a taktiež zápisy zákonných alebo zmluvných vecných bremien. Počas realizácie stavby zabezpečuje technický dozor investora a celú kolaudáciu stavby.

Čo ďalšie treba zabezpečiť

Samozrejme, rozhodnutie o súhlase na zásah do biotopu nie je jediným rozhodnutím, ktoré treba pred stavebným povolením získať. Ďalším je súhlas na výrub stromov rastúcich mimo lesa. Na základe dendrologického prieskumu sa vypočíta ich spoločenská hodnota, ktorá slúži na stanovenie výšky a spôsobu odškodnenia miest a obcí. Okrem finančnej kompenzácie je možná aj náhradná výsadba, ak obec alebo mesto má na takýto účel voľné pozemky.

Zároveň je potrebné požiadať o trvalé a dočasné vyňatie lesného pozemku z plnenia funkcií lesov. Aby sa poľnohospodárska pôda, na ktorej stožiar bude stáť, zmenila na stavebný pozemok, je nutné podať žiadosť o trvalé odňatie pozemku z poľnohospodárskej pôdy. Potrebné sú tiež stanoviská Dopravného úradu, Železníc Slovenskej republiky či Národnej diaľničnej spoločnosti a iných dotknutých orgánov a organizácií.

Sekcia investícií PaSC po právoplatnom stavebnom povolení nakoniec vyberie zhotoviteľa stavby. Jej samotná realizácia trvá 1,5 až 2 roky. Po dokončení prác sa stavba uvedie pod napätie, preberie, skolauduje, zaradí do majetku a odovzdá sekcii prevádzkovej správy do užívania.

Proces pri rekonštrukcii je kratší

Pri rekonštrukciách existujúcich vedení mnohé z predchádzajúcich úkonov odpadávajú, preto sa celý proces zavŕši do dvoch, maximálne do 2,5 roka. Týka sa to napríklad výmeny vodičov vedení, izolátorových závesov, ktoré sú po dobe životnosti, či výmeny zemného lana za kombinované zemné lano.

Takýmto postupom sa uskutočnila aj nedávno ukončená modernizácia  254 km existujúcich vedení zvlášť vysokého napätia, refinancovaná zo zelenej kapitoly REPowerEU Plánu obnovy a odolnosti SR.

Požiadavky na obnovu predkladajú prevádzkové správy Východ, Stred a Západ. Sekcia investícií PaSC vyberie zhotoviteľa projektu. Jednotlivé rekonštrukčné práce sa následne realizujú podľa termínov uvedených v schválenom ročnom harmonograme vypínania vedení.

Blog