Mení sa systém, zdrojový mix, zrýchľujú sa procesy. Prenosová sústava to pociťuje najmä v oblastiach týkajúcich sa dispečingu a obchodu. O tom, čo podnikáme, aby bola naďalej bezpečná a stabilná, aj o osobných skúsenostiach z elektroenergetiky sa rozprávame s vrchnou riaditeľkou Ing. Silviou Čuntalovou.
 |
V elektroenergetike sa nepohybuje veľa žien. Vy ste tento odbor aj vyštudovali, ako ste dospeli k takémuto výberu?
Vždy som sa cítila najlepšie v predmetoch ako je matematika, fyzika, potom to boli prvé počítače. A keď niečo nefungovalo, mala som vždy snahu prísť na to, prečo. V detstve som preto niektoré veci aj rozobrala. Išla som teda celkom prirodzene na priemyslovku, ktorá sa venovala automatizácii. A pri výbere vysokej školy zohralo úlohu aj to, že Žilina bola blízko, tak som si povedala, že vyskúšam elektroenergetiku.
Koľko dievčat sa prihlásilo do vášho ročníka?
Tri, z celkového počtu 150 študentov. Odbor sme si vyberali po troch rokoch všeobecnejšieho štúdia a všetky tri sme prešli na energetiku. Všetky tri sme ju aj úspešne skončili, celkovo nás v tomto odbore absolvovalo trinásť. Ale v energetike som ostala pracovať ako jediná zo spolužiačok.
Odbor vás tak zaujal, alebo to bol skôr náhodný vývoj?
Aj vďaka profesorom, ktorí ma viedli, som ostala v elektroenergetike. Diplomovú prácu som robila u vyučujúceho Žilinskej univerzity, ktorý predtým pracoval na dispečingu v Žiline a bola to motivácia, že som sa tomu venovala aj ďalej. Viacerí študenti sme dostali pracovnú ponuku z bratislavskej firmy. V tom čase sa po 10 rokoch príprav spustil projekt realizácie 1. a 2. bloku Mochoviec, ktorý mala na starosti práve táto spoločnosť. Pracovala som tam v projekcii, kde sme riešili problematiku riadiaceho systému Siemens pre túto elektráreň. Ten bol nakoniec aj spustený do prevádzky.
Čo vás odtiaľ prilákalo do prenosovej sústavy?
Práca pre Mochovce bola pre mňa vynikajúcou skúsenosťou a páčila sa mi. Bolo mi však jasné, že po skončení takého veľkého projektu už nebude dosť práce pre všetkých. Preto som sa potom zamestnala v prenosovej sústave, ešte vtedy bola odštepným závodom Slovenských elektrární. Najprv na prevádzke, v odbore, ktorý mal na starosti vypínacie plány a evidenciu porúch spojených s obmedzením dodávky elektriny. Neskôr, keď sa spoločnosť transformovala a keď sme sa uchádzali o členstvo v UCTE (pozn. red.: Únia pre koordináciu tranzitu elektriny), zmenila sa aj štruktúra, kde medzinárodné vzťahy dostali vlastný priestor a stala som sa vedúcou tohto odboru. Boli to prvé kroky samostatnej SEPS v medzinárodných organizáciách. Riešili sme vtedy synchrónne pripojenie našej prenosovej sústavy k európskej sieti. Pripravovali sme rozsiahlu dokumentáciu, bolo treba splniť množstvo technických podmienok.
Tak pri nedávnom pripájaní Ukrajiny k európskej sieti ste už mali jednu skúsenosť z praxe…
V tomto prípade išlo o pomoc Ukrajine, štandardným postupom by došlo k prepojeniu v roku 2023. Ukrajinci na svojej strane ešte musia urobiť viaceré opatrenia. ENTSO-E prejavilo ústretovosť, keď jeho členovia súhlasili s týmto pripojením bez splnenia všetkých náležitostí. Pre synchrónnu prevádzku platia pre všetkých členov združenia rovnaké pravidlá. V prípade Ukrajiny išlo v prvom rade o technické riešenie a stabilizáciu prevádzky ich sústavy, ktorá ostala samostatne pracovať v „ostrovnej prevádzke“.
Ako toto prepojenie funguje?
Zatiaľ sme nezaznamenali mimoriadne udalosti alebo oscilácie frekvencie, ktoré by mali dopad na prepojené prenosové sústavy, prípadne na tie koncové v našej európskej sieti. Pretože vždy sú najviac ohrození koncoví hráči. Tí zachytávajú vibrácie a odchýlky, ktoré sa prenášajú alebo znásobujú, keď idú na dlhšie vzdialenosti, a na konci ich musia vyrovnávať. Preto Španieli a Portugalci pripojenie Ukrajiny brali s obavami, ale situáciu sme zvládli. Kým sa prijmú ďalšie rozhodnutia, bude sa robiť vyhodnotenie doterajšieho stavu. Ukrajina bude musieť preukázať, že splnila požadované podmienky, a potom môže nastať prechod z núdzového pripojenia na štandardné. Bezpečnosť prepojenej európskej sústavy musí byť dôsledne strážená a prioritná.
 |
Na tlačovom brífingu k núdzovej synchronizácii elektrizačných sústav Ukrajiny a Moldavska s kontinentálnou Európou v marci tohto roka (na snímke s hovorkyňou SEPS Sandrou Čičovou Kotzigovou)
Táto zodpovednosť v rámci Slovenska spočíva predovšetkým na našom elektroenergetickom dispečingu v Žiline. Ako je zabezpečovaná na dennodennej báze?
Dispečer, ktorý je na sále, v reálnom čase sleduje, čo sa deje v sústave, či sú v tolerancii parametre ako napätie alebo frekvencia. Zároveň pracuje s informáciami od podporných tímov zriadených na dispečingu, ktoré pripravujú a kontrolujú podklady ako aj informácie o prevádzke iných prenosových sústav v rámci regiónu kontinentálnej Európy.
Postupy a dispečerské pokyny pripravujú školitelia dispečerov, ktorí ich metodicky nastavujú. Drvivá väčšina práce dispečera je plánovaná, všetko má pripravené vopred, no druhá vec je, ako postupuje v reálnom čase pri riadení sústavy. V konečnom dôsledku je na ňom, ako rozhodne, napríklad či treba urobiť určité opatrenie alebo povolí v danej hodine vypnutia, obmedzenia a zmeny, ak o ne niekto požiada. Má kolegov, ktorí majú na starosti bezpečnostné výpočty a prinášajú informácie o aktuálnej situácii zo zahraničia. Vyhodnotenie situácie a rozhodnutie, ako konať, je však na ňom. Ako riadi sústavu, do toho nezasahuje ani riaditeľ, ani vyšší manažér. Je to práca nonstop, na sále sú traja dispečeri, ktorí pracujú na 12-hodinové zmeny. Celkovo je to 18 ľudí, ktorí sa striedajú.
Na prácu dispečera treba mať teda nielen vzdelanie, ale aj osobnostné predpoklady…
Hlavne treba vedieť zvládať stres. Nevyhnutné je stále sa vzdelávať, pretože energetika ide dopredu, treba mať naštudované najnovšie medzinárodné pravidlá, ktoré sa často upravujú, mať prehľad o zapájaní nových zariadení do prepojenej európskej sústavy. Na štandardné situácie sú dispečeri pripravení, majú jasné noty. Keď nastanú mimoriadne situácie, napríklad niekde v Európe dôjde k rozpojeniu sústav či blackoutu, aj vtedy musí dispečer konať podľa predpisov, ktoré sú dané. Je to veľmi dôležité, lebo následky nezvládnutej situácie by boli ďalekosiahle, a nielen tie finančné.
Udržiavanie rovnováhy v prenosovej sústave je podstatné pre jej bezpečnú prevádzku a dôležitú úlohu pri tom zohrávajú podporné služby. Ako ich plánujeme zabezpečiť na najbližšie obdobie?
K stratégii zabezpečenia dostatočného objemu podporných služieb na rok 2023 sme mali dvojtýždňovú verejnú konzultáciu a pripomienky z nej sme prediskutovali na webinári.
Aké závery vyplynuli z verejnej konzultácie k spomenutej stratégii?
Vysvetlili sme, čo je možné z hľadiska európskej legislatívy. Zároveň aj my zdieľame názor, že by mali byť dlhodobejšie výberové konania, preto sme navrhli, ako by mali byť pripravované, to znamená časový harmonogram. Týka sa to však nielen nás, ale aj ÚRSO, ktorý budeme žiadať o povolenie dlhodobejších tendrov na podporné služby a tiež odpoveď na otázku, či sa ceny budú alebo nebudú regulovať. To je vec, ktorú budeme musieť zvážiť aj vzhľadom na to, čo sa deje s cenami energií. Zároveň treba brať do úvahy prostredie na Slovensku; vieme, koľko tu je hráčov, ktorí sa aktívne podieľajú na poskytovaní podporných služieb. Plánujeme sa pripojiť k medzinárodným platformám na výmenu regulačných služieb, čím príde k uvoľneniu na trhu s elektrinou. Čiže všetky tieto kroky musíme pripravovať, urobiť technické špecifikácie, projekty pre implementáciu v IT systémoch aj v procesoch.
Kedy budete vyberať poskytovateľov podporných služieb na budúci rok?
Na jeseň chceme pripraviť rámcové zmluvy pre rok 2023, čiže podmienky, na základe ktorých budú definované záväzky SEPS a poskytovateľov. Dovtedy chceme tiež spustiť dvojkolové výberové konanie. V prvom kole bude treba splniť legislatívne podmienky a zavedené postupy. Pre nás to znamená, že overíme či je uchádzač schopný dané služby poskytovať. Musí to byť firma, ktorá má povolenie, požadované organizačné zabezpečenie a je schopná komunikovať s naším dispečingom. Pre druhé kolo budeme musieť nastaviť prístupy do nášho obchodného systému Damas, kde sa bude robiť vyhodnotenie.
Máte ambíciu osloviť aj spoločnosti, ktoré nám doteraz podporné služby neposkytovali?
Snažíme sa otvárať ten priestor, či už ide o čo najširšie zverejňovanie informácií alebo dokumentov, ktoré sme publikovali k verejnej konzultácii. V minulosti neboli všetky dokumenty verejne dostupné. Tentoraz sme na našej webovej stránke zverejnili komplet všetko, čo sme spracovali my, ako aj celú dokumentáciu, ktorú pre nás pripravila spoločnosť Euroenergy. Dokumenty a informácie sú teraz dostupné pre všetkých a záujemcovia si nemusia takéto analýzy platiť sami.
Zároveň sa usilujeme komunikovať aj na iných fórach a všetky informácie zdieľame, aby sme motivovali nových hráčov zapojiť sa do tohto procesu.
Objavili sa aj nejakí netradiční záujemcovia o poskytovanie podporných služieb?
Momentálne jedna spoločnosť prejavila záujem o zapojenie sa k poskytovaniu podporných služieb z batérie. Bude to samostatná batéria s inštalovaným výkonom 1,2 MW. Pripravujú sa na pripojenie do miestnej distribučnej sústavy.
Ak budú takéto batérie inštalované na trh s regulačnou elektrinou, určite pomôžu. Na Slovensku je to nový hráč a nová technológia. V zahraničí už tieto batérie fungujú vrátane Čiech, kde už majú viacero takýchto zdrojov, a teda aj skúsenosti s ich prevádzkou.
Ste šéfkou úseku, ktorý v minulom roku prešiel výraznou organizačnou zmenou. V čom toto usporiadanie lepšie vyhovuje dnešným potrebám?
Zmena sa týkala najmä útvarov obchodu, kam prešli niektorí zamestnanci z bývalého úseku medzinárodnej spolupráce. Výhodou je, že sa tým prepojil rozvoj a prevádzka vo všetkých riešených oblastiach obchodu. Aktuálne sme jeden tím, pravidelne sa na poradách stretávajú zástupcovia rozvoja aj prevádzky. Ide väčšinou o náročné veci a môžeme sa hneď od začiatku dohodnúť na ďalšom spoločnom postupe. Komunikácia je takto oveľa jednoduchšia. Zodpovedám sa priamo vedeniu spoločnosti, všetky projekty, ktoré riešime na obchode sú veľmi ostro sledované. Asi najviac z nich MARI a PICASSO, pretože ide o veľmi náročné projekty po všetkých stránkach, či už technickej, alebo z hľadiska obstarávania, alebo iných.
Môžete krátko vysvetliť čo je MARI a PICASSO?
Sú to projekty pre výmenu regulačných služieb prostredníctvom európskych platforiem. PICASSO je platforma na výmenu podporných služieb typu rezervy na zachovanie frekvencie (FCR) a rezervy na obnovenie frekvencie s automatickou aktiváciou (aFRR). V prípade MARI ide o podporné služby typu rezervy na obnovenie frekvencie s manuálnou aktiváciou (mFRR).
Čaká nás na tom ešte veľa práce, pri nastavovaní procesov treba určiť, ktorá cesta je správna. Aj tu je dobré, že rozvoj a prevádzka v oblasti obchodu sú teraz na jednom úseku.
Platformy mali byť spustené tento rok na jar, čo sa však o pár mesiacov oneskorí. V prípade Slovenska sa pripojenie k MARI a PICASSO posunulo až na začiatok roka 2024. Prečo?
Pripojenie sa k platformám si vyžaduje nielen to, že sa pripraví rozhranie medzi dispečingom na Slovensku a centrálnou platformou, ale znamená to aj úpravy celého nášho obchodného systému a procesov, ktoré máme zavedené. Na tento rok sa na 90 % štandardizovali podporné služby, to znamená, že máme rovnaké názvy štandardných podporných služieb a máme rovnaké parametre, ktoré vyžadujeme pri podporných službách. Len interval obchodovania ešte musí byť skrátený, teraz je hodinový, ale mal by byť 15-minútový.
V roku 2024 splníme úplne všetko, čo od nás vyžaduje legislatíva. Nevyhnutné zmeny majú dopad na riadiaci informačný systém RIS, na vyhodnocovací systém MES, ako aj na obchodný systém Damas. Ide o zásahy až do jadra systému, čo si vyžaduje dlhší čas.
Platformy MARI a PICASSO technickú špecifikáciu uzatvorili minulý rok. Až vtedy sme sa dozvedeli, čo všetko musíme splniť, aby sme sa mohli pripojiť. Teraz musíme dopracovať úpravu systémov, prevádzkových a technických podmienok. Systémy budú fungovať inak a musíme časovo zosúladiť všetky procesy tak, aby na seba nadväzovali.
Je to teda zásadná zmena a v prvej fáze sa k platformám pripoja len traja prevádzkovatelia prenosových sústav – Česi, Nemci a Rakúšania, všetci ostatní požiadali o odklad. Takisto samotná centrálna platforma bude pripravená na pripájanie členov s oneskorením, čo svedčí o náročnom procese prípravy.
Hovorili ste o nevyhnutnosti aktualizácie systémov. Tento rok sme spustili nový obchodný systém Damas, sú s ním užívatelia spokojní?
Na Damas, ktorý sme spustili vo februári, máme od našich partnerov pozitívnu spätnú väzbu. Takáto aktualizácia bola už načase, je rýchlejší a lepšie sa s ním pracuje. Kým nemáme vyššie verzie technológií, nie sme pripravení posunúť sa v takých oblastiach, ako je napríklad aj spomínané pripojenie do európskych platforiem na výmenu regulačných služieb.
Ako sa podpisuje zmena energetického mixu na obchodovaní s elektrinou?
Vo všeobecnosti sa otvárajú možnosti pre obchodníkov. Postupne sa menia zákonitosti trhu s elektrinou, obchodovanie bude prebiehať blízko reálneho času. Do hry príde aj typ ponuky známy ako „free bid“, čo znamená, že ponuky budú môcť dávať aj poskytovatelia podporných služieb bez predošlej zmluvnej rezervácie „disponibility“ a trh s bilančnými energiami alebo regulačnými službami bude väčšmi nadväzovať na trh so silovou energiou. Účastník trhu resp. výrobca sa teda bude rozhodovať, či bude ponúkať energiu na silovú časť, to znamená na dodávku koncovým spotrebiteľom, alebo ju bude poskytovať ako regulačnú elektrinu a bude pomáhať systému pri zabezpečovaní rovnováhy medzi výrobou a spotrebou.
My musíme na to vytvoriť podmienky a vedieť prevádzkovať sieť tak, aby bola bezpečná. Čiže snažiť sa umožniť menším zdrojom na nižšej napäťovej úrovni zapojiť sa do regulačného výkonu, t. j. poskytovať tieto služby. A umožniť to aj spotrebiteľom, v prvom rade tým veľkým, ktorých sa budeme snažiť osloviť a získať na takúto spoluprácu. Ale postupne to pôjde ešte ďalej, myslím si, že aj distribučné spoločnosti nový systém využijú a aj malí spotrebitelia budú môcť pomáhať sústave.
 |
Na ceste z Borinky na Pajštún. „Vo voľnom čase sa rada venujem ´nordic walkingu´, k čomu ma motivuje aj to, že bývam blízko pri lese.“
Čo cítite ako svoju najväčšiu pracovnú výzvu, na čom vám najviac záleží?
Tento post som prijala s tým, že musíme začať viac komunikovať a vytvoriť novú komunikačnú kultúru, aby SEPS bola vnímaná ako spoľahlivý partner. Toto je tá dôležitá úloha, ktorú dispečing aj obchod pomáhajú napĺňať. A ako som už hovorila, v energetike nás čakajú nové veci, systém sa mení, už to nie je len o veľkých hráčoch, veľkých elektrárňach. Postupne sa prechádza na nižšiu a nižšiu úroveň, zároveň sa všetky procesy zrýchľujú. To si bude vyžadovať vytvorenie tímu ľudí, ktorí budú chcieť analyzovať situácie a hľadať príležitosti a možnosti, ktoré podľa mňa na trhu sú. Lenže tu treba zabudnúť na to, ako to predtým fungovalo, a iniciovať v ľuďoch chuť a snahu do svojej práce zmeny naozaj zaviesť.
Zhovárala sa Adriana Komorníková