Problémy iných nevieme vyriešiť, ale môžeme sa naučiť počúvať

„Upokoj sa,“ je rada, ktorá pomáha len tomu, kto ju vysloví. Prostredie, v ktorom pracujeme, by nám malo dovoliť pomenovať skutočné pocity, pretože to je spôsob, ako môžeme znížiť mieru stresu. V opačnom prípade naše problémy môžu viesť až k vyhoreniu, depresiám a úzkostiam. Zlepšovanie pracovného prostredia je ambíciou programu, ktorý pre slovenských zamestnávateľov a zamestnancov pripravuje Liga za duševné zdravie a získal finančnú podporu aj od našej spoločnosti.

Program „Mental Health First Aid“ vznikol v Austrálii. Učí ľudí hovoriť o duševnom zdraví, rozumieť jeho hraniciam a limitom a zlepšuje orientáciu laikov v oblasti duševného zdravia. Zamestnávateľ môže nechať vyškoliť svojich pracovníkov, ktorí potom vedia byť partnerom na diskusiu o duševnom zdraví na pracovisku, ako aj v komunite, v ktorej žijú.

Stav duševného zdravia na Slovensku

Podľa prieskumu, ktorý robila Liga za duševné zdravie v lete 2020, sa duševné zdravie na Slovensku zhoršuje u všetkých skupín obyvateľstva. „Počet ľudí, ktorí pociťujú miernu alebo žiadnu úzkosť sa znížil za 6 mesiacov o 10 %, to znamená, že stále viac ľudí pociťuje väčšiu úzkosť. Podobný vývoj pozorujú aj v ostatných krajinách, nie sme izolovaní od zvyšku sveta. V kontexte tejto skutočnosti je ale zaujímavý fakt, že podľa oficiálnych štatistík za rok 2020 v podstate na celom svete klesol počet samovrážd,“ hovorí riaditeľ združenia Liga za duševné zdravie JUDr. Andrej Vršanský. Pandémia má podľa jeho slov zvláštny efekt: „Na jednej strane klesá počet samovrážd, ale celkový psychický stav v spoločnosti je horší. Takýto vývoj je typický napríklad pre vojnové konflikty, či situácie, keď sú ľudia vo vážnej, existenčnej kríze. Celkové zhoršovanie duševného zdravia nie je len náš dojem, ale k tomuto záveru sme dospeli po vyhodnotení volaní na Linku dôvery Nezábudka či výsledkov prieskumov, ako aj z praxe psychiatrov a psychológov.“

Nie sme naučení hovoriť o svojich pocitoch

Liga za duševné zdravie plánuje spustiť školenia programu „Mental Health First Aid“ pre zamestnávateľov a zamestnancov na jeseň tohto roku a už dlhší čas spolu s relevantnými špičkovými slovenskými odborníkmi v tejto oblasti pracuje na adaptácii programu na špecifiká slovenského kontextu. Z tohto hľadiska sme v prvom rade krajinou, kde sa na destigmatizácii v oblasti duševného zdravia, t. j. vytváraní povedomia o tejto problematike a skoncovaní s rozdielnym prístupom k ľuďom s duševným ochorením, začalo pracovať oveľa neskôr ako v časti sveta na západ od Slovenska. „To znamená, že pre Slovákov to nie je normálna téma a rozprávať sa o nej hanbia,“ vysvetľuje Andrej Vršanský. A tento pôvodne austrálsky a celosvetovo mimoriadne úspešný program treba prispôsobiť slovenskej realite podľa jeho názoru aj z ďalších dôvodov: „Žijeme v krajine stredoeurópskej, slovanskej a postkomunistickej, kde nie sme naučení otvorene hovoriť o svojich pocitoch, a to mám na mysli všeobecnejšiu oblasť, nielen tému duševného zdravia. Slováci sa vo všeobecnosti cítia nesvoji a ohrození, keď rozprávajú o niečom intímnom na verejnosti. Na Slovensku nezaznie veta ´Prosím Ťa, nerozprávajme sa o tom, je mi to nepríjemné´, ale radšej z toho unikneme iným spôsobom. Tento kultúrny aspekt budeme musieť tiež zohľadniť. A, samozrejme, program musíme prispôsobiť aj existujúcemu systému starostlivosti o duševné zdravie. To znamená, že ľudia, ktorí budú vyškolení, budú musieť mať základné informácie o tom, kam sa dá obrátiť v prípade vážnych problémov, ako sú napríklad závislosť od alkoholu, či duševné stavy ohrozujúce život a podobne.“

Prostredie ako prevencia vzniku duševných porúch

Podstatou pripravovaného programu je zlepšovanie pracovného prostredia, a teda prevencia v oblasti duševného zdravia. Riaditeľ Ligy za duševné zdravie spomína v tejto súvislosti názor hosťa ich minuloročnej konferencie na tému „Ako zlepšiť duševné zdravie spoločnosti?“, profesora Fonagyho. Podľa jeho názoru, ako je prevenciou v oblasti fyzického zdravia napríklad očkovanie, rovnako je v oblasti duševného zdravia prevenciou prostredie, v ktorom žijeme. Je tu podľa neho pomerne jasná príčinná súvislosť. Keď sa zaočkujem, tak znižujem riziko ochorenia. A v prípade duševného zdravia, prostredie, v ktorom žijeme, podľa svojej povahy duševné zdravie zhoršuje, alebo zlepšuje, a teda má moc predchádzať vzniku duševných porúch.

Ako dodáva Andrej Vršanský, v pracovnom prostredí si to vieme veľmi ľahko predstaviť. „Autokratický, tvrdý, šikanózny systém riadenia, samozrejme, zhoršuje všetky aspekty nášho života. Prostredie vplýva na to, či sme my schopní otvorene sa rozprávať o témach, ktoré nás ohrozujú. Preto má zmysel pracovné prostredie pretvárať, aby bolo vľúdnejšie, otvorenejšie, demokratickejšie, agilnejšie atď. Je to však veľmi ťažké naozaj urobiť. Ak manažér povie: ´Poďme mať lepšie pracovné prostredie,´ nikto tomu nerozumie, je to príliš vágne. Ale ak v oblasti duševného zdravia postupne otvárame tieto témy a zároveň vyškoľujeme ľudí, aby sa o nich vedeli rozprávať, nadobúda to konkrétny obsah. Otvárame tak celú oblasť, ktorá súvisí aj s moderným riadením, systémom manažmentu, ktorý má byť založený na tom, že môžem prísť aj s nápadom, ktorý nie je dobrý, a môže sa mi to stať opakovane. Lebo vlastne tak vznikajú inovácie. V prostredí, ktoré ma vysmeje alebo odmietne, už nikdy s ďalším nápadom totiž neprídem, lebo ma to ohrozuje. Program Mental Health First Aid je dobrý preto, že zlepšuje zručnosti ako sa rozprávať o duševnom zdraví, aby sa takýto rozhovor stal normálnou vecou. A nie je to program len pre pracovníkov oddelenia ľudských zdrojov, ale pre hocikoho v štruktúre firmy, bez ohľadu na pracovné zaradenie. Je to predovšetkým pre takých ľudí, ktorých tá téma láka, napríklad preto, že si niečo prežili, majú osobnú skúsenosť.“

Neradiť, počúvať

Program učí, ako poskytnúť laickú intervenciu v prípade, že druhému človeku je ťažko. Ako nebagatelizovať jeho problém a vyhnúť sa odpovediam „to nevadí, to prejde“, „zašportuj si, kašli na to“. Ďalšou bežnou reakciou sú podľa Andreja Vršanského dobré rady do života, ktoré ešte nikomu nepomohli, alebo začať popisovať, ako som mal nedávno rovnaký problém. „Tým pádom zrušíte výpoveď toho druhého a zabránite tomu najčarovnejšiemu, čo sa môže stať, a to je to počúvanie. Význam počúvania spočíva v tom, že druhému človeku vytvorím prostredie, aby sám formuloval svoje pocity, svoje prežívanie. To je tá liečivá podstata, to sa deje, samozrejme, v inej štruktúre a kvalite, aj na psychoterapii. Počúvať kolegov je to najhodnotnejšie, čo im môžeme poskytnúť. V našom racionálnom svete sme zvyknutí, že fungujú najmä rady, v business prostredí sme zvyknutí, že keď je problém, tak ten, kto príde na riešenie, je hrdina. Ale v psychickej oblasti to tak nefunguje, lebo my nevieme vyriešiť problémy niekoho iného, ale môžeme poskytnúť prostredie, aby o nich rozprával, čo pomôže, aby ich on sám vyriešil.“

Adriana Komorníková

Všetci máme občas duševný problém, viac informácií, ako postupovať, keď sa potrebujeme poradiť, nájdete pod odkazom https://dusevnezdravie.sk/potrebujem-pomoc/
O pripravovanom programe Mental Health First Aid sa dozviete aktuálne informácie pod odkazom https://dusevnezdravie.sk/project/mental-health-first-aid/