Vilu Tugendhat, ikonu funkcionalizmu, asi málokto nepozná. V generácii, ktorá si ešte pamätá Československo, sa vynára v pamäti ako miesto, kde sa pred tridsiatimi rokmi dohodlo rozdelenie krajiny. Od svojho zrodu bola dejiskom dramatických premien v našich dejinách.
Bez finančného limitu
Príbeh vily sa však začal v rodine textilného magnáta, pána Alfreda Löw-Beera. V roku 1929 svojej dcére Grete daroval ako svadobný dar pozemok, na ktorom vila vyrástla, a financoval jej výstavbu. Išlo o výnimočný architektonický návrh vychyteného nemeckého architekta Ludwiga Miesa van der Rohe. Gretin otec bol ochotný investovať toľko, koľko si stavba vyžadovala. Bez limitu. Tak sa jej cena vyšplhala až na 8 miliónov korún, čo bolo v tom čase neslýchané.
No výsledok bol nevídaný. Architektonicky čistý štýl, nadčasové technické vybavenie, prelínanie interiéru a exteriéru, nadštandardné materiály a zariadenie.
Prechádzka históriou vily
Pôvodní majitelia si ho však dlho neužili. Svoj domov opustili v roku 1938, pretože v opačnom prípade by ich ako židovskú rodinu čakala istá smrť. Z výnimočného rodinného domu sa počas vojny stal majetok Gestapa a potom zasa ubytovňa sovietskej armády. Podľa výpovede očitej svedkyne si jazdecký oddiel maršala Malinovského urobil zo spoločenskej miestnosti stajňu pre kone. Priestory vily neskôr slúžili aj ako súkromná tanečná škola a v časoch socializmu ako rehabilitačné stredisko a nemocnica.
Polkruhová stena z makasarského dreva
V osemdesiatych rokoch sa vila stala majetkom mesta, ktoré sa pustilo do jej rekonštrukcie. Ďalšia rekonštrukcia prebehla po dôkladnom historickom a stavebnom prieskume po roku 2010 a vile sa podarilo navrátiť pôvodnú podobu. Aj v súčasnosti prekvapí návštevníkov striedmym a na výsosť elegantným dizajnom. Na svoje miesto sa vrátila polkruhová stena z makasarského dreva či štýlové kúsky nábytku, akými bola vila pôvodne zariadená. Ónyxová stena je zvlášť krásna pri západe slnka, keď mení farby.
Ikonické kreslá vily Tugendhat
Zákazka pána Fuhrmanna
Vnútorné priestory domu sú prepojené s okolitou záhradou, ktorá návštevníka privedie do dolnej časti pozemku, k vile Gretinho otca Alfreda. Dnes nesie meno po ňom, hoci o jej výstavbu sa zaslúžil iný textilný podnikateľ, pán Moriz Fuhrmann. Tento bývalý učiteľ sa chcel v spoločnosti vypracovať, preto zmenil profesiu. A začiatkom 20. storočia, sám už bol vtedy v pokročilom veku, si dal postaviť dom, o akom v Brne dovtedy nechyrovali. Nešlo o stavbu výnimočnú po architektonickej, ale po technickej stránke a stala sa inšpiráciou technických riešení jej slávnejšej a mladšej susedy. Mala napríklad unikátny systém teplovzdušného vykurovania a chladenia.
Pohľad na vilu Löw-Beer zo záhrady. Na streche vidieť sklenenú pyramídu, ktorá zabezpečovala presvetlenie spoločenských priestorov vily a vetranie
Dedičstvo rodiny Löw-Beer
Keď ju v roku 1913 dedičia pôvodného majiteľa predávali, pán Löw-Beer sa o nej dozvedel od svojej sestry, ktorá bývala v susedstve.
Spoločenské priestory vily so svetlíkom
Dnes sa môžete prejsť aj po tejto vile a bližšie sa zoznámiť nielen s architektúrou, interiérovým dizajnom či technickými vymoženosťami jednej z vtedajších najvýznamnejších súkromných stavieb. V oboch vilách sa zoznámite aj s osudmi rodín, ktoré v nich bývali, a s osudmi samotných domov, ktoré mali rovnako pohnutú históriu ako ich bývalí majitelia. Návšteva jedného i druhého naozaj stojí za to.
ak