Stovky špeciálnych búdok, výkonné drony, GPS vysielačky menšie než zápalková škatuľka a ochranné prvky na elektrické vedenia. To je len krátky výpočet vecí, ktoré pomáhajú odborníkom z Ochrany dravcov na Slovensku a Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a.s. (SEPS) pri záchrane sokola rároha.
Sokol rároh patrí medzi najvzácnejšie druhy dravých vtákov na Slovensku. V minulosti sa musel vysporiadať s mnohými nástrahami. Jeho mláďatá boli cieľom vykrádačov, ktorí ich predávali na čiernom trhu. Intenzívnym hospodárením v krajine zaniklo mnoho vhodných lokalít, kde predtým hniezdil a lovil. Dokonca hrozilo, že sa zo Slovenska stratia aj posledné hniezdne páry. „Vedeli sme, že musíme niečo urobiť. Pred takmer tromi desaťročiami sme oslovili energetikov zo spoločnosti SEPS, ktorí pochopili vážnosť situácie a začala sa naša spolupráca. Najskôr v malom. Keďže sokoly rárohy si hniezdo nestavajú, tak na elektrické stožiare boli nainštalované prvé búdky. Netrvalo dlho a nové búdky v poľnohospodárskej krajine obsadili prvé páry,“ uvádza Jozef Chavko z Ochrany dravcov na Slovensku.
Búdky mali pre sokoly viacero výhod. Predstavovali bezpečný priestor na hniezdenie a zároveň sa nachádzali v blízkosti lovísk, takže sokoly nemuseli lietať ďaleko za potravou. V priebehu desaťročí bolo na elektrické stožiare na celom Slovensku nainštalovaných takmer 500 búdok. Tie postupne prešli vývojom, aby spĺňali bezpečnostné normy súvisiace s energetickou infraštruktúrou a mali dlhú životnosť.
V súčasnosti sa mení aj spôsob monitoringu obsadenosti búdok. „Vďaka Nadačnému fondu SEPS v Nadácii Pontis postupne vymieňame ďalekohľady a monokuláry za drony. Výrazne to urýchli kontrolu lokalít počas hniezdneho obdobia. Vďaka výkonným dronom budeme vedieť z veľkej vzdialenosti odsledovať, či sú búdky obsadené, koľko je v nich mláďat a či nie sú ohrozené. Samozrejme, pri kontrole musíme dodržiavať všetky legislatívne požiadavky a ochranné zóny,“ dopĺňa Chavko.
V roku 2024 na Slovensku vyviedlo 52 párov sokola rároha celkovo 148 mláďat. Po vyletení z hniezda sa mláďatá potulujú po rozsiahlom území Európy. „Pohyb niektorých jedincov sledujeme pomocou satelitných GPS vysielačiek. Ide o zariadenie menšie než zápalková škatuľka, ktoré v pravidelných intervaloch posiela informácie o polohe sledovaného jedinca. Vďaka tomu sme sa dozvedeli, že mláďatá často zaletia viac než tisíc kilometrov od miesta svojho vyliahnutia,“ dopĺňa Tomáš Veselovský z Ochrany dravcov na Slovensku.
Dlhoročná spolupráca medzi ochranármi a energetikmi prináša pozitívne výsledky. „Sme radi, že SEPS mohla takouto formou environmentálne zodpovedného prístupu prispieť k záchrane vzácneho sokola rároha na Slovensku. Veríme, že sa nám podarilo nájsť rovnováhu medzi rozvojom energetickej infraštruktúry a ochranou prírody, pretože obe tieto oblasti sú kľúčové pre budúcnosť našej krajiny,“ uzatvára predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SEPS Martin Magáth.
Zaujímavosti:
- Podcast Vtáčia Akadémia – Záchrana sokola rároha
- Spolupráca medzi Ochranou dravcov na Slovensku a spoločnosťou Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., začala v roku 1996.