Predstavenstvo sa stretlo s novinármi

SEPS, a.s.

BRATISLAVA 8. marca (WEBNOVINY) – Jednou z možností, ako by sa mohol zvýšiť dovoz
ukrajinskej elektriny na Slovensko, by bolo prepojenie ukrajinskej prenosovej siete
so slovenskou v rámci projektu európskej energetickej sústavy UCTE. Uviedli to na štvrtkovom
stretnutí s novinármi predstavitelia spoločnosti Slovenská elektrizačná a prenosová sústava,
a.s. (SEPS). Podľa člena predstavenstva SEPS Rudolfa Kvetána ide o projekt, ktorým by sa
synchrónne prepojili siete Ukrajiny a Moldavska a sčasti aj Ruska s následným prepojením
prostredníctvom jednosmerných spojok na sústavu krajín Európskej únie (EÚ).

Záujem o toto prepojenie však majú aj iné krajiny, ako napríklad Maďarsko. Slovensko
má však podľa Kvetána dobrý argument v tom, že dobrovoľne odstavilo niektoré svoje zdroje,
ktoré odstaviť ešte nemuselo a odstavovať bude ďalšie. Situácia pre krajinu sa podľa neho
vylepšila aj po premiérovej návšteve Ukrajiny, kde prejavil záujem o dovoz Ukrajinskej
energie na Slovensko. Pre krajinu je získanie dodatočných zdrojov aj takouto formou
dôležité aj z hľadiska preklenutia obdobia do avizovaného vybudovania nových blokov
atómovej elektrárne v Mochovciach, dokedy bude krajina importérom elektriny.

Ak sa projekt podarí presadiť pre Slovensko, znamenalo by to podľa predstaviteľov SEPS-u
vytvorenie „virtuálnej elektrárne“, ktorou by sa mohli pokrývať potreby východného
Slovenska. Cez toto prepojenie by mohlo na Slovensko prúdiť 500 až 600 MW elektrickej
energie. Náklady na projekt by sa mohli pohybovať na úrovni 3 až 5 mld. Sk, hradili by
ich však predovšetkým obchodné spoločnosti, ktoré by s dovážanou elektrinou obchodovali.
Na strane samotnej slovenskej prenosovej sústavy by náklady boli rádovo nižšie na úrovni
niekoľkých desiatok miliónov nevyhnutných na dotiahnutie siete k ukrajinskej hranici.
V súčasnosti má Slovensko s Ukrajinou jedno prepojenie prenosovej sústavy, dovoz elektriny
cez tento kanál je však obmedzený kapacitou tepelnej elektrárne na ukrajinskej strane,
ako aj potrebami tamojšieho trhu. Cez tento kanál podľa zástupcov SEPS tak na Slovensko
prúdi len 50 až 100 MW elektriny.

Štátna akciovka SEPS v tohtoročných investičných plánoch zatiaľ projekty spojené
s prepojením sietí s Ukrajinou nemá. V tomto roku plánuje preinvestovať 1,845 mld. Sk,
pričom prostriedky by mali smerovať predovšetkým do výstavby a rekonštrukcie vedení,
rekonštrukcie transformovní, dokončenia nového dispečerského riadenia, do informačných
a obchodných systémov a do rekonštrukcie rozvodne 400 kV Križovany.

SEPS, a.s. vznikla rozdelením spoločnosti Slovenské elektrárne k 21. januáru 2002
na tri samostatné akciové spoločnosti, a to na Slovenské elektrárne, SEPS a.s. a
Tepláreň Košice. SEPS a.s. vykonáva činnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy a
zabezpečuje prenos elektrickej energie prostredníctvom svojich 400 kV a 220 kV vedení
na území Slovenska, ako aj dovoz, vývoz, tranzit elektrickej energie a jej presné meranie.
Balík 100 % akcií SEPS a.s. má vo svojom portfóliu Fond národného majetku SR, akcionárske
práva k akciám však vykonáva rezort hospodárstva.

SITA

Bratislava – O dovoz elektriny z Ukrajiny je veľký záujem. Poľsko, Rumunsko, Maďarsko
a Slovensko medzi sebou súperia o priazeň Bruselu. Výhodou pre nás môže byť odstavenie Bohuníc.

Slovensko by mohlo dovážať elektrinu z Ukrajiny, ktorá by nahradila očakávaný nedostatok
produkcie z vlastných zdrojov, najskôr o dva až tri roky.

Potvrdili to členovia manažmentu Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS),
ktorá v krajine prevádzkuje vysokonapäťové prenosové vedenia.

Virtuálna elektráreň hľadá investora

Slovensko sa po odstavení druhého bloku jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach
stane od roku 2009 závislé od importu elektriny. „Projekt je možné zrealizovať najskôr
o dva roky. Podstatné budú politické dohody,“ poznamenal člen predstavenstva SEPS
zodpovedný za investície Rudolf Kvetán.

Na výstavbu akejsi virtuálnej elektrárne, ktorá technicky bude upravovať dovoz
elektriny z Ukrajiny, treba asi päť miliárd korún. SEPS by tu mal vystupovať
ako organizátor. Podľa Kvetána vláda bude musieť sama nájsť investora, niekoho
spomedzi obchodníkov s elektrinou.

„Viem si tam čisto teoreticky predstaviť aj Vodohospodársku výstavbu“, dodal Kvetán.

Pomôže nám vyradenie Bohuníc?

O dovoze elektriny z Ukrajiny nedávno rokoval predseda vlády Robert Fico s ukrajinským
premiérom Viktorom Janukovyčom. O ukrajinskú elektrinu sa okrem Slovenska zaujímajú
aj ďalšie krajiny. S jej importom, ale musí súhlasiť aj Brusel, keďže Ukrajina
s výnimkou takzvaného „Burštynského ostrova“ nie je napojená na európsku sieť.

„Slovensko by mohlo dostať prednosť vzhľadom na to, že dobrovoľne musí odstaviť
jadrovú elektráreň V1,“ myslí si Kvetán. Vyradenie bohunickej elektrárne V1 bolo podmienkou
vstupu Slovenska do Európskej únie (EÚ), ktorej členom je od mája 2004.

O projekt sa však uchádza aj Poľsko, Maďarsko a nový člen Únie Rumunsko.

Elektrárne majú rásť

Viaceré odstavené slovenské elektrárne by mal zhruba o päť rokov nahradiť tretí a
štvrtý blok atómovej elektrárne v Mochovciach. Väčšinový vlastník Slovenských elektrární,
talianska spoločnosť Enel, chce do projektu investovať asi 63 miliárd korún.

S pokračovaním výstavby, ktorá bola prerušená pred 15 rokmi pre nedostatok peňazí,
by sa mohlo začať do konca tohto roka. Okrem Enelu zvažuje výstavbu nových elektrární aj
slovenská vláda, ktorá chce staviť hlavne na jadrové elektrárne.

Podľa ministerstva hospodárstva by ďalšie elektrárne mohli vyrásť v Jaslovských
Bohuniciach, Mochovciach alebo na východe krajiny v Kecerovciach. Minister hospodárstva
Ľubomír Jahnátek zhruba pred mesiacom naznačil, že v Mochovciach by mohol stáť v budúcnosti
tiež piaty blok jadrovej elektrárne.

O účasť na projektoch už podľa neho prejavili záujem aj zahraniční investori. Podľa SEPS
sa Slovensku vlani ešte podarilo pokryť spotrebu elektriny z domácich zdrojov. Krajina
spotrebovala celkom 29,19 terrawatthodiny (TWh) elektriny pri domácej produkcii 30,94 TWh.

Podľa odhadu člena predstavenstva SEPS Miroslava Rapšíka, by spotreba krajiny mohla
rásť asi o dve percentá ročne.

BRATISLAVA 8. marca (WEBNOVINY) – Jednou z možností, ako by sa mohol zvýšiť dovoz
ukrajinskej elektriny na Slovensko, by bolo prepojenie ukrajinskej prenosovej siete
so slovenskou v rámci projektu európskej energetickej sústavy UCTE. Uviedli to na štvrtkovom
stretnutí s novinármi predstavitelia spoločnosti Slovenská elektrizačná a prenosová
sústava, a.s. (SEPS). Podľa člena predstavenstva SEPS Rudolfa Kvetána ide o projekt,
ktorým by sa synchrónne prepojili siete Ukrajiny a Moldavska a sčasti aj Ruska s následným
prepojením prostredníctvom jednosmerných spojok na sústavu krajín Európskej únie (EÚ).

Záujem o toto prepojenie však majú aj iné krajiny, ako napríklad Maďarsko. Slovensko
má však podľa Kvetána dobrý argument v tom, že dobrovoľne odstavilo niektoré svoje
zdroje, ktoré odstaviť ešte nemuselo a odstavovať bude ďalšie. Situácia pre krajinu
sa podľa neho vylepšila aj po premiérovej návšteve Ukrajiny, kde prejavil záujem o dovoz
Ukrajinskej energie na Slovensko. Pre krajinu je získanie dodatočných zdrojov aj takouto
formou dôležité aj z hľadiska preklenutia obdobia do avizovaného vybudovania nových
blokov atómovej elektrárne v Mochovciach, dokedy bude krajina importérom elektriny.

Ak sa projekt podarí presadiť pre Slovensko, znamenalo by to podľa predstaviteľov
SEPS-u vytvorenie „virtuálnej elektrárne“, ktorou by sa mohli pokrývať potreby
východného Slovenska. Cez toto prepojenie by mohlo na Slovensko prúdiť 500 až 600 MW
elektrickej energie. Náklady na projekt by sa mohli pohybovať na úrovni 3 až 5 mld. Sk,
hradili by ich však predovšetkým obchodné spoločnosti, ktoré by s dovážanou elektrinou
obchodovali. Na strane samotnej slovenskej prenosovej sústavy by náklady boli rádovo
nižšie na úrovni niekoľkých desiatok miliónov nevyhnutných na dotiahnutie siete
k ukrajinskej hranici. V súčasnosti má Slovensko s Ukrajinou jedno prepojenie
prenosovej sústavy, dovoz elektriny cez tento kanál je však obmedzený kapacitou
tepelnej elektrárne na ukrajinskej strane, ako aj potrebami tamojšieho trhu.
Cez tento kanál podľa zástupcov SEPS tak na Slovensko prúdi len 50 až 100 MW elektriny.

Štátna akciovka SEPS v tohtoročných investičných plánoch zatiaľ projekty spojené
s prepojením sietí s Ukrajinou nemá. V tomto roku plánuje preinvestovať 1,845 mld. Sk,
pričom prostriedky by mali smerovať predovšetkým do výstavby a rekonštrukcie vedení,
rekonštrukcie transformovní, dokončenia nového dispečerského riadenia, do informačných
a obchodných systémov a do rekonštrukcie rozvodne 400 kV Križovany.

SEPS, a.s. vznikla rozdelením spoločnosti Slovenské elektrárne k 21. januáru 2002
na tri samostatné akciové spoločnosti, a to na Slovenské elektrárne, SEPS a.s. a
Tepláreň Košice. SEPS a.s. vykonáva činnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy a
zabezpečuje prenos elektrickej energie prostredníctvom svojich 400 kV a 220 kV vedení
na území Slovenska, ako aj dovoz, vývoz, tranzit elektrickej energie a jej presné
meranie. Balík 100 % akcií SEPS a.s. má vo svojom portfóliu Fond národného majetku SR,
akcionárske práva k akciám však vykonáva rezort hospodárstva.

SITA

Jednou z možností, ako by sa mohol zvýšiť dovoz ukrajinskej elektriny na Slovensko,
by bolo prepojenie ukrajinskej prenosovej siete so slovenskou v rámci projektu európskej
energetickej sústavy UCTE. Uviedli to na štvrtkovom stretnutí s novinármi predstavitelia
spoločnosti Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a.s. (SEPS). Podľa člena
predstavenstva SEPS Rudolfa Kvetána ide o projekt, ktorým by sa synchrónne prepojili
siete Ukrajiny a Moldavska a sčasti aj Ruska s následným prepojením prostredníctvom
jednosmerných spojok na sústavu krajín Európskej únie (EÚ).
Záujem o toto prepojenie však majú aj iné krajiny, ako napríklad Maďarsko. Slovensko má
však podľa Kvetána dobrý argument v tom, že dobrovoľne odstavilo niektoré svoje zdroje,
ktoré odstaviť ešte nemuselo a odstavovať bude ďalšie. Situácia pre krajinu sa podľa
neho vylepšila aj po premiérovej návšteve Ukrajiny, kde prejavil záujem o dovoz
Ukrajinskej energie na Slovensko. Pre krajinu je získanie dodatočných zdrojov aj takouto
formou dôležité aj z hľadiska preklenutia obdobia do avizovaného vybudovania nových
blokov atómovej elektrárne v Mochovciach, dokedy bude krajina importérom elektriny.
Ak sa projekt podarí presadiť pre Slovensko, znamenalo by to podľa predstaviteľov
SEPS-u vytvorenie „virtuálnej elektrárne“, ktorou by sa mohli pokrývať potreby
východného Slovenska. Cez toto prepojenie by mohlo na Slovensko prúdiť
500 až 600 MW elektrickej energie. Náklady na projekt by sa mohli pohybovať na úrovni
3 až 5 mld. Sk, hradili by ich však predovšetkým obchodné spoločnosti, ktoré by
s dovážanou elektrinou obchodovali. Na strane samotnej slovenskej prenosovej sústavy
by náklady boli rádovo nižšie na úrovni niekoľkých desiatok miliónov nevyhnutných
na dotiahnutie siete k ukrajinskej hranici. V súčasnosti má Slovensko s Ukrajinou
jedno prepojenie prenosovej sústavy, dovoz elektriny cez tento kanál je však
obmedzený kapacitou tepelnej elektrárne na ukrajinskej strane, ako aj potrebami
tamojšieho trhu. Cez tento kanál podľa zástupcov SEPS tak na Slovensko prúdi len
50 až 100 MW elektriny.
Štátna akciovka SEPS v tohtoročných investičných plánoch zatiaľ projekty spojené
s prepojením sietí s Ukrajinou nemá. V tomto roku plánuje preinvestovať 1,845 mld. Sk,
pričom prostriedky by mali smerovať predovšetkým do výstavby a rekonštrukcie vedení,
rekonštrukcie transformovní, dokončenia nového dispečerského riadenia, do informačných
a obchodných systémov a do rekonštrukcie rozvodne 400 kV Križovany.
SEPS, a.s. vznikla rozdelením spoločnosti Slovenské elektrárne k 21. januáru 2002
na tri samostatné akciové spoločnosti, a to na Slovenské elektrárne, SEPS a.s. a
Tepláreň Košice. SEPS a.s. vykonáva činnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy a
zabezpečuje prenos elektrickej energie prostredníctvom svojich 400 kV a 220 kV vedení
na území Slovenska, ako aj dovoz, vývoz, tranzit elektrickej energie a jej presné
meranie. Balík 100 % akcií SEPS a.s. má vo svojom portfóliu Fond národného majetku SR,
akcionárske práva k akciám však vykonáva rezort hospodárstva.

Jednou z možností, ako by sa mohol zvýšiť dovoz ukrajinskej elektriny na Slovensko,
by bolo prepojenie ukrajinskej prenosovej siete so slovenskou v rámci projektu
európskej energetickej sústavy UCTE.

Podľa člena predstavenstva štátneho podniku Slovenská elektrizačná a prenosová
sústava Rudolfa Kvetána ide o projekt, ktorým by sa prepojili siete Ukrajiny a
Moldavska a sčasti aj Ruska s následným prepojením jednosmernými spojkami na krajiny EÚ.

Záujem o toto prepojenie však majú aj iné krajiny, napríklad Maďarsko. Slovensko
má však podľa Kvetána dobrý argument v tom, že dobrovoľne odstavilo niektoré
svoje zdroje, ktoré odstaviť ešte nemuselo a odstavovať bude ďalšie. Situácia sa
vylepšila aj po návšteve Roberta Fica v Ukrajine.

Pre Slovensko je získanie dodatočných zdrojov dôležité z hľadiska preklenutia obdobia
do vybudovania nových blokov atómovej elektrárne v Mochovciach.

Michal TVAROŽEK, moderátor
——————–
Tridsiateho prvého decembra 2008 odstavíme druhý blok atómovej elektrárne v Jaslovských
Bohuniciach a Slovensko nebude mať dostatok energie. Výpadok, ktorý vznikne
v stodesať voltovej sústave bude potrebné nahradiť. Slovenská elektrizačná prenosová sústava,
ktorá prenáša elektrickú energiu na našom území, sa na tento krok pripravuje už dlhšie.
Hovorí Juraj Jedinák:

Juraj JEDINÁK, redaktor
——————–
Akciová spoločnosť v spolupráci s Európskou Úniou pripravuje rekonštrukciu transformovne
v Križovanoch. Generálny riaditeľ, Peter Adamec:

Peter ADAMEC, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.
——————–
Pridávame tam dva transformátory, čo znamená, že cez túto transformáciu dostaneme
do stodesať kilovoltovej siete výkon, ktorý je deficitný po odstavení prvého a druhého bloku V1.

Juraj JEDINÁK, redaktor
——————–
Všeobecne sa očakáva, že ceny budú po výpadku zdroja energie stúpať. Ako sa dá tomu predísť?

Peter ADAMEC, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.
——————–
Dovozom, čo je zase ale limitované cez zahraničnými vedeniami. By sme to vyriešili
najjednoduchšie tým, že by sme vybudovali vlastné kapacity a je nám niekoľko
známych projektov, či už tepelných elektrární, paro-plynových, prečerpávacie
vodné elektrárne, ale aj samotné ďalšie jadrové elektrárne.

Juraj JEDINÁK, redaktor
——————–
Efektívnou náhradou je dovoz z Ukrajiny. V tomto prípade máme dve možnosti. Hovorí
člen predstavenstva akciovej spoločnosti Rudolf Kvetán:

Rudolf KVETÁN, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.
——————–
Zvýšenie importu z existujúceho, takzvaného ostrova, ktorý je synchrónne k nám
pripojený k Maďarsku a Rumunsku, kde ale sú kapacity obmedzené a tu sa nedá počítať
s niečím podstatným.

Juraj JEDINÁK, redaktor
——————–
Druhou možnosťou je vybudovanie technologického zariadenia, ktoré umožní prepojiť
dva systémy medzi Slovenskom a Ukrajinou.

Rudolf KVETÁN, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.
——————–
Takzvaná jednosmerná spojka, kde by bolo možné importovať k nám potom podstatne
väčšie množstvá, ktoré by sa dali využiť ako takzvaná virtuálna elektráreň na dobu,
dokedy budú na Slovensku postavené nové energetické zdroje.

Juraj JEDINÁK, redaktor
——————–
Prvý krok k realizácii už urobil premiér Robert Fico, počas nedávnej návštevy
Ukrajiny. Politickú vôľu vyjadrili obidve zúčastnené strany. Teraz je už potrebné
zabezpečiť akceptovanie projektu spoločnosťou prenosových sústav v Európskej Únii.

BRATISLAVA – Nedostatok elektriny, ktorý Slovensko čaká po odstavení dvoch blokov
jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, by sa dal vyriešiť dovozom z Ukrajiny.
Podobne ako v Rusku jej tam majú dostatok, a lacno sa vyrába. Aby sme však mohli
elektrinu dovážať, je potrebné prepojiť európsku a bývalú sovietsku energetickú sieť.
Náklady môžu byť tri až päť miliárd korún. Kto to zaplatí, rokuje štát so súkromnými
investormi. Prípojku by bolo možné vybudovať za dva roky. Predtým sú však na rade
rokovania s ukrajinskou stranou aj s Bruselom. O ukrajinskú energiu majú záujem aj
Poliaci, Maďari a Rumuni. „Je na nás, či dokážeme obhájiť tento projekt, a na Ukrajine,
či si vyberie za partnera nás,“ hovorí Rudolf Kvetán zo Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy.
   Do kvót pre jednotlivé štáty má čo povedať Kyjev aj Brusel. Slovensko sa o ukrajinskú
elektrinu začalo zaujímať neskôr ako susedia, má však v talóne úniou vynútenú odstávku
bohunických blokov. „Je to jeden z našich argumentov. Riešime to v časovom strese,
ale veríme v úspech,“ vysvetľuje hovorca ministerstva hospodárstva Branislav Zvara.
   Ak by sa Slovensku podarilo vylobovať dohody s Ukrajinou, boli by sme napojený
na elektrárne s výkonom 500 až 600 megawattov. V prípade neprestajného vyťaženia by
tak k nám mohlo prúdiť vyše päť terrawatthodín ročne, čo je asi šestina slovenskej
spotreby, aj keď je pravda, že hlavne po nociach toľko elektriny nespotrebujeme, a tak
reálne dodávky budú určite menšie. Štát to vníma ako príležitosť pre obchodníkov,
ktorí by výstavbu mohli financovať. Aký pomer z miliardových investícií by mal
zabezpečiť štát a koľko súkromníci, zatiaľ nie je jasné. „Rokovania sú rozohraté
na viac strán,“ hovorí Zvara. Do úvahy pripadajú hlavne tri distribučné spoločnosti,
ktorým by tak pribudol zdroj elektriny, konkurencia dominantného výrobcu Slovenských
elektrární. Tie sa konkurencie neboja. „Podporujeme akékoľvek kroky, ktoré smerujú
k liberalizácii trhového prostredia,“ reaguje hovorca elektrární Juraj Kopřiva.
   Jedno vedenie na Ukrajinu už máme (pozri mapa), to však prepája Slovensko len
s takzvaným Burštynským „ostrovom“, oblasťou napojenou na európsky systém, ktorá
nie je napojená na bývalý sovietsky. Prepojenie ukrajinskej a západoeurópskej siete
je dôležité aj z celoeurópskeho kontextu, o pár rokov totiž západu hrozí nedostatok
výrobných zdrojov. Aj preto ceny elektriny stále stúpajú. Podľa Miroslava Rapšíka
z prenosovky sa môžeme v najbližších rokoch pripraviť na permanentný rast
päť až desať percent ročne.

Odstavenie bohunickej elektrárne V1 by mohol v roku 2009 nahradiť masívny dovoz
elektriny z Ukrajiny. Slovensko sa popri Maďarsku, Rumunsku a Poľsku uchádza
o elektrinu z Ukrajiny s výkonom 500 až 600 megawattov. Dovoz bude podľa člena
predstavenstva Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy Rudolfa Kvetána možný
po pripravovanom prepojení ukrajinskej a európskej siete.

(mar)

Nedostatok elektriny môže vyriešiť jej dovoz z Ukrajiny. Podľa odborníkov to
bude možné najskôr o dva roky.
BRATISLAVA. Elektrinu z Ukrajiny, ktorá by nahradila očakávaný nedostatok produkcie
z vlastných zdrojov, by Slovensko mohlo začať dovážať najskôr o dva až tri roky.
Včera to uviedli členovia manažmentu Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy
(SEPS), ktorá v krajine prevádzkuje vysokonapäťové prenosové vedenia.
   Slovensko sa po odstavení druhého bloku jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských
Bohuniciach stane od roku 2009 závislé od dovozu elektriny. „Projekt možno
uskutočniť najskôr o dva roky. Podstatné budú politické dohody,“ povedal člen
predstavenstva SEPS Rudolf Kvetán. O dovoze elektriny z Ukrajiny nedávno rokoval
predseda vlády Robert Fico s ukrajinským premiérom Viktorom Janukovyčom.

Brusel môže presvedčiť odstavenie elektrárne V1

   O ukrajinskú elektrinu sa okrem Slovenska zaujímajú aj ďalšie štáty. S jej dovozom
by musel súhlasiť aj Brusel, keďže Ukrajina s výnimkou takzvaného „Burštynského ostrova“
nie je pripojená na európsku sieť. „Slovensko by mohlo dostať prednosť vzhľadom
na to, že dobrovoľne odstaví jadrovú elektráreň V1,“ povedal Kvetán. Vyradenie
bohunickej elektrárne V 1 bolo podmienkou vstupu Slovenska do Európskej únie.
   Viaceré odstavené slovenské elektrárne by mal zhruba o päť rokov nahradiť tretí
a štvrtý blok atómovej elektrárne v Mochovciach. Väčšinový vlastník Slovenských
elektrární, taliansky Enel, chce do projektu investovať približne 63 miliárd korún.
Vo výstavbe, ktorá bola prerušená pred 15 rokmi pre nedostatok peňazí, by sa mohlo
pokračovať dokoncatohto roka.
   Okrem Enelu zvažuje výstavbu nových elektrární aj slovenská vláda, ktorá chce
staviť najmä na jadrové elektrárne. Podľa rezortu hospodárstva by ďalšie
elektrárne mohli vyrásť v Jaslovských Bohuniciach, Mochovciach alebo
na východe krajiny v Kecerovciach.

Spotreba elektriny sa vlani pokryla z domácich zdrojov

   Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek asi pred mesiacom naznačil, že
v Mochovciach by mohol stáť v budúcnosti aj piaty blok jadrovej elektrárne.
O účasť na projektoch už podľa neho prejavili záujem aj zahraniční investori.
   Podľa SEPS sa Slovensku vlani ešte podarilo pokryť spotrebu elektriny z domácich
zdrojov. Krajina spotrebovala spolu 29,19 terrawatthodiny (TWh) elektriny pri domácej
produkcii 30,94 TWh. Podľa odhadu člena predstavenstva SEPS Miroslava Rapšíka by
naša spotreba mohlarásť asi o dve percentá ročne.
   Dominantným výrobcom elektriny na Slovensku sú Slovenské elektrárne. Podstatnú
časť elektriny vyrábajú jadrové elektrárne, okrem toho prevádzkujú aj tepelné
a viaceré vodné elektrárne.
   Slovensko má dnes s Ukrajinou jedno prepojenie prenosovej sústavy. Dovoz
elektriny je však obmedzený kapacitou tepelnej elektrárne na ukrajinskej
strane, ako aj potrebami tamojšieho trhu.